Ruth Bader Ginsburg, známa aj ako “RBG”, bola americká právnička a sudkyňa, ktorá slúžila na Najvyššom súde Spojených štátov od roku 1993, až do svojej smrti v roku 2020. Stala sa druhou ženou, ktorá zasadla na najvyšší súd. Jej práca v oblasti občianskych práv, rodovej rovnosti a reprodukčných práv mala hlboký vplyv na americkú spoločnosť, pretože bola jedna z mála, ktorá sa tomu venovala.

Skorý život a vzdelanie

Ruth Bader sa narodila v roku 1933 v Brooklyne v New Yorku. Už ako mladá sa zaujímala o spravodlivosť a rovnoprávnosť. Po ukončení strednej školy študovala na Cornell University, kde sa stretla so svojim budúcim manželom Martinom Ginsburgom. Po ukončení Cornellu navštevovala Harvard Law School, kde bola jednou z deviatich študentiek v 500-člennej triede. Napriek tomu, že bola najlepšou študentkou vo svojej triede, aj tak kvôli svojmu pohlaviu čelila pri hľadaní práce diskriminácii.

Právna kariéra a aktivizmus

Ginsburg začala svoju právnu kariéru prácou na ACLU, kde sa zameriavala na prípady diskriminácie na základe pohlavia. V priebehu 70. rokov argumentovala pred Najvyšším súdom v niekoľkých kľúčových prípadoch, ktoré viedli k významnému pokroku v oblasti rodovej rovnosti. V roku 1980 ju prezident Jimmy Carter vymenoval za sudkyňu U.S. Court of Appeals for the District of Columbia Circuit.

Najvyšší súd

V roku 1993 prezident Bill Clinton nominoval Ginsburg na Najvyšší súd. Bola potvrdená Senátom pomerom 96 ku 3 a stala sa druhou ženou, ktorá zasadla na najvyšší súd. Počas svojho pôsobenia na súde Ginsburg napísala stanoviská k mnohým kontroverzným prípadom. Stala sa ikonou pre liberálov a symbolom boja za spravodlivosť a rovnosť.

Dôležité prípady na ktorých Ginsburg pracovala

Ruth Bader Ginsburg počas svojej pôsobnosti na Najvyššom súde Spojených štátov pracovala na mnohých dôležitých prípadoch, ktoré mali hlboký vplyv na americké právo a spoločnosť. Tu je niekoľko z najvýznamnejších:

Roe v. Wade (1973): V tomto prípade Najvyšší súd rozhodol, že ústava Spojených štátov chráni právo ženy na potrat. Ginsburg napísala disidentné stanovisko, v ktorom tvrdila, že rozhodnutie bolo založené na nesprávnej interpretácii ústavy. 

Frontiero v. Richardson (1972): Súd rozhodol, že federálna vláda nemôže diskriminovať na základe pohlavia pri poskytovaní federálnych benefitov. Ginsburg argumentovala a pomohla presadiť princíp rodovej rovnosti v americkom práve.

Shelby County v. Koerber (2013): V tomto prípade Najvyšší súd zrušil sekciu zákona o volebných právach z roku 1965, ktorá vyžadovala od niektorých štátov, aby pred schválením zmien vo volebných zákonoch získali predbežné schválenie od federálnej vlády. Ginsburg napísala disidentné stanovisko a v ňom argumentovala, že rozhodnutie bolo krokom späť v boji za volebné práva.

Dedičstvo

Ruth Bader Ginsburg zomrela v roku 2020 vo veku 87 rokov. Jej odchod z Najvyššieho súdu hlboko pociťovali ľudia na celom svete. Bola oslavovaná ako priekopníčka v oblasti práv žien a inšpirácia pre budúce generácie právnikov a aktivistov. Jej práca bude mať trvalý vplyv na americké právo a spoločnosť. Bola výnimočná žena, ktorá zmenila svet. Jej odhodlanie bojovať za spravodlivosť a rovnosť ju urobilo vzorom pre milióny ľudí. Jej dedičstvo bude žiť ďalej v práci tých, ktorí pokračujú v boji za lepší svet.

Časová os života a kariéry Ruth Bader Ginsburg

1933: Narodila sa v Brooklyne v New Yorku

1951: Ukončila strednú školu James Madison High School

1954: Ukončila bakalársky titul na Cornell University

1956: Vzala si za muža Martina Ginsburga

1959: Ukončila právnickú fakultu Harvard Law School

1963-1969: Pracovala ako právnička v ACLU

1970-1980: Ar argumentovala pred Najvyšším súdom v 13 prípadoch diskriminácie na základe pohlavia

1980: Vymenovaná za sudkyňu U.S. Court of Appeals for the District of Columbia Circuit

1993: Nominovaná prezidentom Billom Clintonom na Najvyšší súd

1993: Potvrdená Senátom pomerom 96 ku 3

1993-2020: Pôsobila ako sudkyňa Najvyššieho súdu

2020: Zomrela vo veku 87 rokov