Dnes je 22.mája 2025, meniny má Júlia/Juliana

  • Ľudia
  • 0
  • 24. marca 2024, 18:04
  • 4 m, 46 s

Grace Hopper – jedna z prvých programátoriek

Grace Hopperová, rodená Grace Brewster Murrayová, sa narodila 9. decembra 1906 v New Yorku. Bola priekopníčkou počítačovej vedy a kontradmirálkou amerického námorníctva. Jej prínos v oblasti informatiky a programovania je legendárny.

Grace Hopperová sa už v ranom veku zaujímala o matematiku, v roku 1928 absolvovala bakalárske štúdium matematiky a fyziky na Vassar College, v roku 1930 získala magisterský titul z matematiky na Yale University. Spočiatku sa venovala akademickej kariére, keď vyučovala matematiku na Vassar College. V roku 1941 získala doktorát z matematiky, vďaka čomu sa stala jednou z mála žien, ktorým sa to v tom čase podarilo.

Grace Hopperová sa po vypuknutí druhej svetovej vojny rozhodla zapojiť do vojnového úsilia. V roku 1943 sa prihlásila do zálohy amerického námorníctva. Jej matematické a analytické schopnosti ju priviedli k práci na počítači Mark I, ranom elektromechanickom počítači používanom na vojenské výpočty. Práve vďaka práci na tomto počítači sa stala jednou z prvých programátorov, ktorí používali strojový jazyk na písanie programov. Neskôr pracovala na vývoji počítača UNIVAC I, jedného z prvých komerčných počítačov.

Prispela k rozvoju informatiky

Grace Hopperovú nazývajú aj babičkou COBOL-u a priekopníčkou v dejinách programovania. COBOL, alebo Common Business-Oriented Language, nebol len programovací jazyk – bola to transformačná sila. Grace Hopperová koncipovala a vyvinula COBOL so zámerom vytvoriť jazyk, ktorý by bol ľahko čitateľný pre ľudí, nielen pre stroje. Výsledkom bol prelomový úspech, pretože COBOL otvoril dvere väčšiemu publiku a sprístupnil programovanie širšiemu okruhu ľudí.

Ako „babička COBOL-u“ zohrala Hopperová kľúčovú úlohu pri vytváraní programovacieho jazyka, ktorý sa stal základom pre obchodné aplikácie. Jej vízia jazyka COBOL nebola len technická, vychádzala z túžby zjednodušiť programovanie a umožniť odborníkom z rôznych oblastí pracovať s počítačovými systémami bez toho, aby museli mať pokročilé znalosti zložitých kódovacích jazykov. Takýmto spôsobom vytvorila most medzi ľudskou mysľou a strojom. 

„Chrobák“ ako softvérová chyba

V rozsiahlej oblasti počítačovej histórie rezonuje príbeh spojený s menom Grace Hopperovej. Tento príbeh nielenže vyzdvihuje Hopperovej schopnosti riešiť problémy, ale predstavuje aj neuveriteľný zvrat vo svete kódovania. Písal sa rok 1947, keď Grace Hopperová usilovne pracovala na počítači Mark II na Harvardovej univerzite. Zrazu sa stroj pokazil. Hopperová a jej tím boli odhodlaní odhaliť zdroj problému, a tak sa pustili do dôsledného pátrania. Našli nečakaný nález – v jednom z relé uviazol chrobák (po anglicky bug).

Hopperová so svojím zmyslom pre humor chrobáka odstránila, prilepila ho do denníka počítača a napísala k nemu poznámku: Prvý skutočný prípad nájdenia chyby (z aj. „First actual case of bug being found“). Pojem „bug“ pre označenie chyby sa tak stal vo svete počítačov a programovania zaužívaným folklórom. Tento príbeh pripomína, že aj tie najzložitejšie systémy môžu byť narušené najmenšou chybou. Práve rozhodnutie Grace Hopperovej nazvať tento incident „chybou“ a nie technickou poruchou odráža jej prístup k riešeniu problémov. Ukazuje to aj na jej schopnosť nachádzať kreatívne riešenia nečakaných výziev.

Nezmazateľná stopa vo svete informatiky

Grace Hopperová odišla z námorníctva v roku 1986 vo veku 79 rokov, ale jej vplyv na informatiku pretrvával. Za svoj prínos v oblasti informatiky a programovania získala množstvo ocenení a vyznamenaní. Na jej počesť bol napríklad pomenovaný torpédoborec s riadenými strelami triedy Arleigh Burke – USS Hopper (DDG-70). 

Grace Hopperová zomrela 1. januára 1992. V roku 2016 dostala in memoriam Prezidentskú medailu slobody za priekopnícky prínos v oblasti informatiky. Odkaz Grace Hopperovej žije ďalej v každodennom jazyku počítačov, v širokom používaní jazyka COBOL a v jej priekopníckom duchu, ktorý naďalej inšpiruje generácie informatikov. Pamätať si ju budeme nielen pre jej technickú genialitu, ale aj pre jej húževnatosť, vodcovstvo a odhodlanie prekonávať bariéry, ktoré zažívajú ženy v práci v oblasti technológií.

noprint
Email noprint

Aký bol pre Vás tento článok?

  • 0x
  • 0x
  • 0x
  • 0x

Nie je možné pridávať komentáre.

Dostávaj najlepší obsah mailom

Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah. Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.

Odosielať
Vyhľadávanie